22. Kapitola

30. června 2012 v 22:06 | Casion |  Povídka
Po niekoľkých dňoch vám prinášam ďalšia kapitolu, ktorú som tentoraz napísala ja. Je trochu smutná, tak ale hádam to nebude nikomu vadiť =D
Želám vám príjemné čítanie a teším sa na vaše komentára či už budú kladné alebo záporné...


,,Máte na chvíľu čas?" zastavila Aresta Halta, keď kráčal po jednej z mnohých chodieb v hrade. Aresta bola prekvapivo sama a nesprevádzal ju žiadny z priateľov či priateliek, ani iných obyvateľov hradu. Za tie dva dni, ktoré už na hrade strávili zistili niekoľko zaujímavých vecí. Aresta zistila, že jej otec je veľmi nebezpečný, ale zrejme nemá dosť sily na to, aby vyvolal dušu Morgarantha. Kasandra zistila, že Horác len predstiera svoju zamilovanosť a tak sa upokojila, dokonca im pomáhala hrať ich úlohu. Halt zistil niečo viac o svojej dávnej láske, babičke Aresty. A Gilan zistil, že do Aresty je zahľadená väčšina mužského obyvateľstva hradu, čo ho poriadne nahnevalo...
,,Iste, na teba si čas nájdem," odvetil Halt a mierne sa na Arestu usmial, čo ju rozhodne potešilo. Za ten krátky čas čo zistil, že je jeho vnučka sa ich vzájomný vzťah výrazne zlepšil.
,,Tak mi napadlo, že možno by ste chceli vidieť hrob mojej babičky Angely a aj mojej matky Carmed," navrhla mu a trochu posmutnela rovnako ako Halt. Ten však súhlasil a tak sa spoločne vybrali von z hradu.
Aresta ho zaviedla do akejsi akoby ohradenej záhrady za hradom, kde sa nachádzal vstup do ich podzemnej hrobky. Tá bola z časti nad zemou a z časti zasa pod zemou. Vchádzalo sa do nej cez bránu vsadenú medzi dva kamenné stĺpy a okolo nich boli obmotané hady. Bránu otvorila veľkým zlatým kľúčom, ktorý so sebou doniesla a následne obaja zostúpili do podzemia s horiacimi fakľami v rukách. Iný zdroj svetla nemali a tak samotné podzemie pôsobilo trochu strašidelne.
Nevedeli, že ich pritom sleduje Gilan, ktorý ich zahliadol a zaujímalo ho, kam obaja idú.
Keď za nimi vkĺzol do podzemia a uvidel ich stáť pri dvoch mramorových doskách, pochopil o čo ide. I spoza rohu, za ktorým bol schovaný, videl mená vytesané do hrobov, i keď žiaľ nie celé. Videl len časti nápisov:

Tu v pokoji odpočíva na večnosti Angela...

A ďalší nápis ako aj hrob zasa patril jej dcére:

Nech sú požehnané chvíle odpočinku milovanej Carmed...

Areste po tvári stieklo niekoľko slaných sĺz pri pohľade na tie hroby, hoci sa ich snažila zadržať.
,,Prepáčte," potichu sa ospravedlnila Haltovi a rýchlo si utierala slzy. Napriek tomu, že sa jej vždy darilo skrývať svoje pocity, na tomto mieste to je iné.
,,Vždy to tu na mňa doľahne."
,,To nič, ja tomu rozumiem," uistil ju Halt a objal ju okolo ramien. Stačil im jediný vzájomný pohľad a obaja pochopili aj to, čo si nahlas nepovedali. Nepotrebovali slová, obaja chápali smútok toho druhého. Takto tam mlčky stáli a v svetle pochodní pozerali na hroby svojich najbližších. Aj Halt mal slzy nakrajíčku, spomínal na tie dávne časy. Na tie doby, keď bol spolu s Angelou, keď...
Aresta pozerala na hroby svojich predkov a rozmýšľala, či tam raz bude odpočívať aj ona. Ako by sa asi tvárili jej predkovia keby zistili, že sa postavila proti svojmu otcovi?
Napokon sa rozhodla porozprávať Haltovi všetko, čo vedela o Angele. Rozpovedala mu o tom, ako vychovávala jej matku, o tom ako zomrela... A Halt jej na oplátku porozprával, ako sa s ňou stretol.
,,Bolo to už veľmi dávno. Bol som na jednej tajnej misii a vtedy som ju tam stretol. Veľmi sa na ňu podobáš, aj ona bola hrdá a nespútaná..."
Gilan pochopil, že najlepšie urobí, keď ich nechá samých a nebude rušiť ich súkromie a tak potichu vykĺzol von. Rovnako potichu ako tam aj vošiel a vrátil sa do hradu. Vedel, že by nebolo správne ďalej ich špehovať a počúvať to, čo si chcú povedať len jeden druhého. Keby chceli aby to vedel aj on, povedia mu to.
,,Och, ale keď ona je taká krásna!"
,,Áno a tie jej úžasné oči!"
,,Keď kráča, mám pocit, že z nej nedokážem odtrhnúť oči!"
Začul Gilan spoza rohu dva mladé hlasy, skôr chlapčenské ako mužské a o chvíľu na chodbu vošli dvaja mladí sluhovia. Keď ho uvideli rýchlo zmĺkli a odišli kade ľahšie, pretože Gilan sa na nich nesúhlasne mračil.
Ako to tu mám vydržať, keď sú tu do nej všetci zahľadení? pýtal sa Gilan v duchu sám seba a zaumienil si, že on sa nebude správať tak ako ostatní. Nebude sa rozplývať nad jej krásnou tvárou, ani básniť o jej úžasných očiach. Nebude vychvaľovať jej skvelé schopnosti, ale naopak, bude sa k nej správať odmerane. Možno sa mu ju práve vďaka tomu podarí zaujať.
,,Nevidel si niekde Arestu?" prerušili jeho úvahy Horács Willom, ktorí ho stretli na chodbe.
,,Išla niekam spolu s Haltom," odvetil Gilan a zamlčal, že išli do rodinnej hrobky. Nemusia to predsa všetci vedieť, aj keď sú to jeho priatelia.
,,A ty čo chceš robiť?" opýtal sa ho Will a keďže to Gilan netušil, iba pokrčil ramenami.
,,Poď sa s nami pozrieť na výcvik vojakov," navrhol mu Horác a Will dodal stíšeným hlasom:
,,Aspoň trochu spoznáme nepriateľa."
A keďže informácie akéhokoľvek druhu sú hraničiarovým denným chlebom, Gilan ochotne súhlasil. Spojí príjemné s užitočným. Dozvie sa niečo o nepriateľoch, proti ktorým stoja a na druhej strane zasa prestane myslieť na Arestu.
Spoločne sa vybrali von na cvičisko, kde sledovali bežný výcvik vojakov. Trochu ich sklamalo, že to boli bežní vojaci tak ako aj u nich v Araluene.
,,Čo ste taký sklamaní?" opýtal sa ich Halt, ktorý sa k nim pripojil keď sa vracali do hradu.
,,Boli sme si pozrieť výcvik vojakov," vysvetlil mu Will a Halt rýchlo pochopil čo sa zrejme stalo.
,,Predpokladám, že ste tam nevideli nič nezvyčajné."
,,Nie, to veru nie. len bežní vojaci ako u nás v kráľovstve," prikývol Horác a k ich malej skupine a pridali aj Erak so Seletinom.
,,Jednoducho som čakal nejaký iných, tajomných bojovníkov," vysvetľoval Horác a vylíčil im svoje predstavy.
,,Tak v tom prípade si sa bol pozrieť na zlých vojakov," prerušil jeho výklad ženský hlas, ktorý nepatril nikomu inému ako Areste. Tá sa k nim nepozorovane prikradla a teraz Horáca trochu postrašila.
,,Toto mi nerob!" ohradil sa k úsmevom a Will si nemohol odpustiť uštipačnú poznámku:
,,Nepochybujem, že toto si zdedila po Haltovi."
,,Čo si myslela tým, že to boli zlý vojaci?" opýtal sa jej Erak zvedavo a keďže to vlastne zaujímalo všetkých, upreli sa na ňu všetky pohľady.
,,Presne to, čo som povedala. Pokiaľ chcete vidieť neobyčajných bojovníkov, mali by ste sa zájsť pozrieť na Gladiátorov!" vyhlásila s náznakom úsmevu a kývla im, aby ju nasledovali. Viedla ich preč od hradu a ostatní sa jej popri tom vypytovali:
,,Kto sú to vlastne tí Gladiátori?"
,,A kde ich uvidíme?"
,,Ako bojujú?"
,,Chvíľu počkajte a všetko sa dozviete!" odbila ich Aresta nekompromisne a už sa tešila na to, ako sa asi tak budú tváriť.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Líbí se ti naše povídka?

Ano
Ne

Komentáře

1 Writergirl Writergirl | Web | 30. června 2012 v 23:06 | Reagovat

:DDD skvělé ! ;)

2 Writergirl Writergirl | Web | 30. června 2012 v 23:07 | Reagovat

P.S....neznáte nějaká slova chvály, co na tuhle povídku ještě nikdo nepoužil? Já si myslím že neexistujou :D

3 argo argo | 1. července 2012 v 20:28 | Reagovat

super kapitola....:)

4 Radusch Radusch | Web | 2. července 2012 v 14:25 | Reagovat

opět skvělá kapitola, chudák Gilan :D

5 ranger ranger | 4. července 2012 v 12:31 | Reagovat

brilantní prostě úžasný skvělé povídky rád bych chtěl další kapitoly

6 joha joha | 4. července 2012 v 19:20 | Reagovat

krásný :-D nemůžu se dočkat další kapitoly :D

7 fukalova10 fukalova10 | 4. července 2012 v 21:59 | Reagovat

to je moc krásná kapitola.a ty její úžásné oči :-D  :-D.moc se vám povedla tak sup sup další,jsem moc zvědavá na ty gladiátory. :-D  :-D

8 Susan Susan | Web | 6. května 2013 v 12:20 | Reagovat

Ohromně mě pobavil jeden z prvních odstavců, kde se snad každý něco dozvěděl. A nejvíce úsměvný byl Gilan. :-D jeho mírná žárlivost je kořením povídky. A ne jediným kořením :-D už jsem se lekla, že je bude špehovat celou dobu, ale nechal si svůj charakter a vypadl dřív než bylo pozdě :-) a Gladiátoři? Vážně? No páni :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama