16. Kapitola

28. května 2012 v 18:06 | Casion |  Povídka
A mám tu pre vás ďalšiu kapitolu nášho príbehu. Túto som stvorila ja :D a dúfam, že sa vám bude páčiť...
Veľmi pekne vám ďakujeme za všetky vaše komentáre a ako vidíte, keď je veľa komentárov, aj kapitoly pribúdajú pomerne rýchlo :-)
Venujeme túto kapitolu všetkým čitateľom a prajem vám príjemné čítanie :-)



,,Dobrú noc," rozlúčila sa Aresta už druhý raz tento večer a vrátila sa do postele, z ktorej ju vytiahlo náhle objavenie pirátov. Mala dobrú náladu, pretože sa napokon nič vážne nestalo a hlavné bolo, že Halt jej evidentne začal dôverovať. Toto sa snažila dosiahnuť naozaj dlhý čas a napokon to prišlo samo, jednoducho niečo urobila a bolo to.
,,Tak možno nie je všetko také čierne ako sa zdá," pomyslela si a spokojne zaspala. O niekoľko hodín sa nadránom tak ako ostatní zobudila do daždivého počasia. Loď sa húpala omnoho viac ako včera, obloha zmenila farbu z krásnej modrej na tmavo modrú a sivú. Z oblakov padal hustý dážď a spenené vlny narážali do lode.
,,To je teda ráno," skonštatovala Alyss, keď sa pripojila k ostatným schovaným pod prístreškom na palube, aby unikli dažďu.
,,Snáď z toho nebude búrka," poznamenala Kasandra, ktorá si ešte stále pamätala na hrozivú búrku, ktorú zažila spoločne s Willom.
,,Ja si myslím, že áno," poznamenala Aresta a jej slová potvrdil aj Erak, ktorý sa k nim na chvíľu pripojil, keď kormidlo predal jednému zo svojich mužov.
,,Mali by ste sa na tú búrku pripraviť."
,,Ja pôjdem s tebou Erak, budem ti musieť vysvetľovať kurz," ozvala sa Aresta a zababušila sa do nepremokavej pláštenky, aby ju dážď hneď celú nezamočil.
Keď búrka udrela v plnej sile, tí čo nemuseli byť na palube sa stiahli do podpalubia. Muži pri veslách veslovali ako len vedeli a pravidelne sa pri veslách striedali.
Vlny našťastie neboli až také obrovské, no boli dosť silné a veľké, takže museli byť obozretní. Aresta stála vedľa Eraka a ako kliešť sa držala kormidla, pretože nechcela riskovať, že ju nejaká vlna zmetie z paluby do rozbúreného mora.
,,Daj mi kurz a choď sa schovať!" zaburácal na ňu Erak, aby prehlušil hluk búrky. Na nebi nad nimi preletelo niekoľko jasných svetelných zábleskov a vzápätí sa ozvali aj mohutné hromy.

,,Nie, nemôžem ti dať kurz! Ja ho totiž neviem!" zakričala mu späť a snažila sa, aby ju bolo počuť. Erak na ňu prekvapene pozrel a dúfal, že svojich mužov a svoju loď neženie v ústrety smrti. Veril však, že Aresta nič také nezamýšľa.
,,Ten kurz poznám len vtedy, keď som za kormidlom. Viem to inštinktívne, ani neviem ako, ale je to tak!" vysvetlila mu a Erak jej uveril. Veľmi dobre vedel, že mnoho námorníkov sa necháva viesť len inštinktom a preto na to iba prikývol hlavou.
Aresta držala kormidlo a Erak ho len pridržiaval, pretože ona k tomu nemala patričnú silu a ani skúsenosti.
,,Veľká vlna!" zakričal ktosi a Aresta cez clonu z dažďa ostrov fúkaného vetrom uvidela vysokú vlnu mieriacu na loď. Táto bola najvyššia zo všetkých, ktoré ich doteraz postretla.
,,Musíme zmeniť smer plavby!" kričal Erak a chcel pohnúť kormidlom. Aresta však odmietavo pokrútila hlavou.
,,Nie! Ak sa teraz odkloníme z kurzu, už ten ostrov nenájdeme!" a tak skalopevne držala vybraný kurz a len niekoľko sekúnd predtým, ako ich loď zasiahla tá veľká voda si Aresta pomyslela: Voda, teraz prosím stoj pri mne a nesklam ma!
Oči jej zlato zažiarili a vlna akoby bola zrazu menšia. Udrela mohutnou silou, ktorá však bola rovnaká ako pri predchádzajúcich vlnách. Skandijcom to bolo čudné, no nemali čas rozmýšľať nad tým.
Aresta bola poriadne unavená a tak predala kormidlo Erakovi so slovami: ,,Už len udržuj tento smer."
A následne sa odobrala do svojej izby, kde sa zbavila mokrých šiat a napriek tomu, že bolo len popoludnie sa unavená zvalila do postele, kde zaspala.
Vedela totiž, že teraz ju už nebudú potrebovať. Zvyšok plavby už hravo zvládnu, ona bola dôležité len na to, čo ostatní ani len netušili. Tá vlna tvorila magicko - prírodnú ochranu ostrova Chavannes a ona ju pomocou svojej sily prelomila. Prelomila len tú magickú časť a tú prírodnú už loď i posádka jednoducho zvládli. Keby to však nebola urobila, zrejme by sa boli potopili tak ako mnoho lodí pred nimi.
,,Aresta?" prebudil ju akýsi hlas a keď rozospato roztvorila oči uvidela vedľa svojej postele stáť hraničiara zahaleného v maskovacej pláštenke. Na moment si pomyslela, že je to Gilan, no v priebehu sekúnd sa prebrala a uvedomila si, že je to Will.
,,Áno? Deje sa niečo?"
,,Ale nie, všetko je v poriadku. Len som ťa prišiel zobudiť na večeru, mala by si sa najesť," vysvetlil jej s úsmevom a ona vďačne prikývla. Bola naozaj nesmierne hladná a tak sa rýchlo obliekla a spolu s ním sa dostavila na večeru.
Dážď ustal už poobede a teraz k večeru sa dokonca aj sivá obloha sa roztrhala a na západe práve zapadalo žiariace slnko. To krásne sfarbilo oblohu do odtieňov ružovej, červenej a oranžovej.
,,V priebehu zajtrajšieho dňa by sme mali doraziť na pobrežie ostrova Chavannes," oznámila im Aresta čo podnietilo vzrušenú debatu na túto tému. Rozmýšľali aká asi táto krajina bude a dobiedzali do Aresty, aby im povedala niečo viac.
,,No tak Aresta, nenechaj sa prosiť," žiadala ju Kasandra, ktorá takmer horela od zvedavosti.
,,Berte si príklad z Halta!" odbila ich otázky a ukázala na hraničiara, ktorý pokojne večeral a na nič sa jej nepýtal. Nič sa jej nepýtal ani Gilan na rozdiel od Seletina, ktorý sa snažil rozprúdiť s ňou rozhovor otázkami o jej domovine či o čomkoľvek inom.
Aj ďalej sa rozprávali hoci Aresta bola viac menej ticho, a keď si všimla, že Halt sa nenápadne vzdialil k zadnej časti lode. Pripojila sa k nemu a chvíľu tam len tak v tichosti stáli a pozerali na pomerne pokojné more.
,,Zrejme už nie si náš nepriateľ," prehovoril ako prvý Halt. Bolo to myslené ako nepriame ospravedlnenie, pretože sa nechcel ospravedlňovať. On to jednoducho nemá v povahe, no cítil, že Areste ukrivdil a chcel to trochu odčiniť.
,,Som rada, že sme sa v tomto ohľade konečne zhodli," odvetila a trochu ho pritom podpichla. Halt to kývnutím hlavy uznal a trochu sa na ňu pousmial, čo bolo u neho poriadne nezvyčajné.
,,Možno by si mi vedela vysvetliť, prečo mám pocit, že sa podobáš na niekoho, koho som už videl," poznamenal, pretože sám na to ešte neprišiel a už ho nebavilo lámať si nad tým hlavu. Hoci na to chcel prísť sám uznal, že jednoduchšie bude opýtať sa jej na to.
,,Iste, že by tom to vedela vysvetliť," odvetila akoby nič a na chvíľu sa odmlčala. Halt sa však nenechal nachytať na to, aby sa ďalej pýtal a pekne si počkal, kým bude pokračovať.
,,Zrejme to bude tým, že sa na niekoho takého skutočne podobám."
,,A na koho?" opýtal sa znovu Halt, pretože ani po niekoľkých sekundách už Aresta nepokračovala vo svojom vysvetľovaním a preto bol nútený zasa sa opýtať.
,,To je naozaj dobrá otázka," ocenila to kývnutím hlavy a chvíľu rozmýšľala, či mu to má alebo nemá povedať. Napokon usúdila, že predsa len má pravo to vedieť.
,,Moja stará mama sa volala Angela, moja mama Carmed a ja som Aresta," povedala mu tri dôležité mená seba a svojej rodiny. Tie dve už poznal, no meno jej starej mami bolo preňho doteraz neznáme.
Halt na ňu chvíľu bez slova pozeral a v mysli preosieval tváre a mená, rozmýšľal kde to meno už počul a vtedy si spomenul...
,,To nie je..." zašepkal potichu a Aresta zaňho dopovedala: ,,možné. No verte, že je."
Po tomto uistení sa na neho usmiala, nechala ho tam samého stáť a ona sa v tichosti odobrala do kajuty patriacej jej a Willovi.
,,Som zvedavá ako toto odhalenie zmení Haltov postoj, ak ho vôbec nejako zmení," prehodila Aresta polohlasne len tak sama pre seba.
 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Líbí se ti naše povídka?

Ano
Ne

Komentáře

1 fukalova10 fukalova10 | 28. května 2012 v 18:36 | Reagovat

oooo super takže se to začíná rozplétat.jsem nesmírně zvědavá jak je Aresta s Haltem zpřízněná :-D  :-D  :-D  :-D jinak zase super kapitola :-D  :-D  :-D

2 Jajka Jajka | 28. května 2012 v 18:49 | Reagovat

páni, dobrá kapitolka - magickopřírodní bariera Dobrý nápad. :-D  :D

3 argo argo | 29. května 2012 v 14:25 | Reagovat

moc hezká kapitola.....jsem moc zvědavá, jak to dopadne a jaký má Aresta s Haltem vztah..... :-)

4 Radusch Radusch | Web | 29. května 2012 v 15:49 | Reagovat

ou, tak to skončilo zajímavě, jsem zvědavá na pokračování... ;-)

5 Lily Dark Lily Dark | Web | 29. května 2012 v 16:23 | Reagovat

rychle, rychle další kapitolku... :-)  :-)  :-)

6 Bella Bella | Web | 24. června 2012 v 13:16 | Reagovat

Úžasná kapitolka! Ta bouřka vypadala vážně děsivě, jsem ráda, že z toho vyvázli:-). A zajímalo by mě, jaký vztah je mezi Arestou a Haltem. Vy mě úplně napínáte:-D

7 Bee Bee | Web | 7. září 2012 v 22:35 | Reagovat

wow super povídka pořád se mi nechce přestat číst, ale užmusim snad to zejtra dočtu fakt super moc se mi líbí

8 Susan Susan | Web | 6. května 2013 v 10:39 | Reagovat

Tak a pomalu se to začíná rozplétat. Já si stále myslím, že je to jeho mladší setra, ale možná se pletu. Uvidíme :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama