12. Kapitola

20. května 2012 v 20:47 | Casion |  Povídka
Tak tu máme další kapitolu!
Tato, už dvanáctá kapitola, je dílem Casion a podle mě se jí moc povedla :) Já jsem povídku zase doplnila o tradiční animace. Je na ní Aresta (nečekaně :DDD). Tuto povídku bychom chtěli věnovat naší nejnovější čtenářce Writergirl. Jinak všem děkuji za kráné komenáře a senzační návštěvnost, no, koukněte sami. Mě samotnou překvapuje, kolik lidí sem chodí, a to je to jenom povídkový blog :) Tak děkuju za komentáře a těším se na další. Příjemné čtení...


,,Meteor, vráť sa," šepkala potichu Aresta a plne otvorila svoju myseľ. Ani sama nevedela, či to vlastne je alebo nie je mágia, ale bolo jej to jedno. Ona potrebovala nájsť Meteora a tak na široko ďaleko vysielala toto jediné volanie.
Už sa pomaly blížil večer a jej nálada klesala stále hlbšie a hlbšie až takmer upadla do depresie. Meteor bol preč, pohádala sa s Gilanom, dnešok sa pre ňu stal čiernym dňom.
Už pomaly začínala strácať nádej, že Meteora nájde, keď začula povedomé konské erdžanie. Nepotrebovala žiadne nadprirodzené schopnosti k tomu, aby zistila, že je to práve jej milovaný Meteor!
,,Meteor!" zakričala na neho a rozbehla sa smerom odkiaľ zvuk prichádzal. Len čo prebehla v lese niekoľko metrov z húštiny pred ňou vybehol Meteor, živý a zdravý.
,,Ach, tu si!" vyhŕkla, pretože na viac sa nezmohla a dobehla k svojmu koňovi. Celá šťastná ho objala okolo teplého krku, hladila ho po hlave a nozdrách, rukami sa prehrabávala v jeho jemnej hrive. Aj Meteor sa evidentne tešil, veselo pohadzoval hrivou a hlavou sa otieral o jej rameno.
,,Je mi to tak ľúto. Nedovolím, aby sa to ešte niekedy stalo!" šepkala mu nežne a po tvári sa jej skotúľalo niekoľko sĺz úľavy. Meteor do nej jemne drcol, akoby jej chcel naznačiť, nech naňho vysadne a ona tak s úsmevom urobila.
Zotrela si slzy, vyhupla sa do dobre známeho sedla a nechala Meteora, aby našiel správny smer k ceste, po ktorej idú ostatní. To sa mu aj podarilo a v ubúdajúcom svetle spoločne vyrazili za ostatnými.
Aresta bola šťastná, že ho opäť má, no obávala sa stretnutia s Gilanom. Ako sa k nej asi tak bude správať? A ako sa má správať ona k nemu? Celé to bude ťažké a ona vedela, že je to hlavne jej chyba.
Takéto úvahy sa jej preháňali v hlave, kým metre pod Meteorovými kopytami nenávratne mizli za jej chrbtom. Tma bola stále hustejšia, až napokon ledva videla na cestu. Už rozmýšľala, že sa zastaví na noc a pokračovať bude až ráno, keď zacítila jemný pach dymu.
,,Musia byť niekde tu. Poď, nájdeme ich!" potľapkala Meteora po chrbte a dala sa do hľadania tábora. Ako správne vytušila, nachádzal sa neďaleko od poľnej cesty, dobre zamaskovaný a ukrytý pred prípadnými pozorovateľmi. Keď si nebola istá kade ísť, nechala to na Meteorovi a ten ju šťastne dopravil až do tábora.
,,Takže si ho predsa našla!" skonštatoval Will veselo len čo zo sedla skĺzla na zem. Aresta bola poriadne unavená nie len z cesty, ale aj zo všetkej tej mágie, ktorú dnes použila. Iba prikývla hlavou a mávnutím ruky odbila všetky tie otázky, ktoré sa k nej dostali. Seletin bol práve na stráži, čo ju mierne potešilo.
Keďže je v ich skupine veľa ľudí, každý sa chcel na niečo opýtať. Iba Halt ju len pozdravil a nič viac k tomu nepovedal. Lepšie povedané nie iba Halt, ale aj Gilan. Ten ju ani len nepozdravil, iba na ňu pozrel spod kapucne a odvrátil zrak. A hoci si to ostatný nevšimli. Aresta videla ten jeho nahnevaný pohľad a znovu sa v nej ozval svedomie. Vedela, že by sa mu mala ospravedlniť, ale práve teraz bola taká unavená, že ledva stála na nohách.
Urobím to zajtra, len čo si trochu oddýchnem, sľúbila si v duchu a uložila sa na deku k spánku. Zakryla sa svojou pláštenkou a zaspala v priebehu niekoľkých sekúnd napriek živej debate, ktorá okolo nej vládla.

Onedlho sa k spánku uložili aj zvyšní členovia skupiny, len hraničiari sa pravidelne striedali počas noci na hliadke. Gilan svoju hliadku priam uvítal, pretože aj tak nemohol spať. V mysli stále počul všetky tie slová, ktoré mu Aresta povedala a spolu s ich opakovaním v ňom narastal aj hnev na ňu.
Rozhodol sa, že najlepšie bude, keď sa jej bude po zvyšok tejto ich výpravy vyhýbať. Iste, páčila sa mu, ale krása nie je všetko. Po tomto čo sa medzi nimi stalo sa rozhodol držať od nej ďalej a rozprávať sa s ňou len minimálne.
A toto svoje rozhodnutie už od rána plnil. Pri raňajkách na ňu ani len nepozrel, nepovedal jej jediné slovo a všimli si to aj ostatní. Najmä Haltovmu pozornému oku to neuniklo.
Všetci však predpokladali, že to nie je nič zvláštne, pretože ani predtým sa veľmi nerozprávali. Už od začiatku, keď Aresta prišla na Redmont mali všetci pocit, že ona a Gilan si jednoducho nesadli.
Ani vo sne im nenapadlo, že by to mohlo byť aj ina. Dokonca ani vždy všímavá Alyss medzi nimi nič nepostrehla a preto sa nikto nepozastavoval nad tým, že sa Gilan Areste vyhýba.
Po raňajkách a obvyklej miske kávy, bez ktorej hraničiari prežívajú len veľmi ťažko, zbalili tábor a opäť vyrazili na cestu.
Postupovali všetci spoločne, avšak Aresta sa držala na čele skupiny, zatiaľ čo Gilan na jej samotnom konci.
Ako sa mu mám ospravedlniť, keď sa mi stále vyhýba? pýtala sa sama seba Aresta, ktorá bola smutná z Gilanovho správania. Nedala však na sebe nič badať, svoje pocity uzavrela do seba a svetu ukázala iba chladnú masku. Will a Horác síce niečo tušili, no vedeli len, že ju niečo trápi. Nemali poňatie o tom čo by to bolo a už vôbec si nemysleli, že by ta tým mohol byť ich priateľ Gilan.

,,Tu si urobíme prestávku," vytrhol Arestu zo zamyslenia Haltov hlas a Meteor poslušne zastavil spolu s ostatnými koňmi. Jazdci zosadli na zem a trochu si ponaťahovali stuhnuté končatiny.
,,Gilan, prever prosím ťa okolie. Aresta, ty by si mohla ísť s ním," navrhol Halt a ani netušil, čo týmto návrhom spôsobil. Gilan a Aresta na seba chvíľu iba pozerali. Aresta sa na krátky moment potešila, že možno, keď bude s Gilanom chvíľu sama, podarí sa jej ospravedlniť sa mu. Jeho nasledujúce slová však jej malú radosť zničili:
,,Radšej pôjdem sám. Aresta sa nevie pohybovať ako hraničiar, bola by mi len na príťaž."
Toto ju ranilo, ale iba prikývla hlavou. Gilan potichu ako duch odišiel do lesa a ona spolu s ostatnými pomáhala pripravovať ľahký obed.
,,Gilan to tak nemyslel," povedal jej Horác, keď sa vedľa nej zrazu objavil. Keďže bola zamyslená, ani ho nepočula prichádzať. Prekvapene na neho pozrela a rozmýšľala, čo presne tým myslí.
,,Myslím tie slová, to, že povedal, že by si bola len na príťaž. Vieš, že to nie je pravda, všakže?" vysvetlil jej a ona pochopila a trochu sa pousmiala. Už sa bála, že práve Horác by si mohol všimnúť to, čo všetkým ostatným uniklo.
,,Áno, ja viem," prikývla, a aby to znelo vierohodne, aj sa trochu usmiala.
V duchu sa však neusmievala. Gilan to myslel presne tak, ako to aj povedal. Podľa neho je tu len na príťaž.
Potichu si povzdychla a uvažovala nad tým, aké je všetko naokolo premenlivé. Jeden deň je svet krásny a na druhý zasa zachmúrený a nehostinný...
 

11 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa

Líbí se ti naše povídka?

Ano
Ne

Komentáře

1 Writergirl Writergirl | Web | 20. května 2012 v 20:50 | Reagovat

Juu :) v tý slovenštině to zní všechno tak pěkně :DD líbí se mi to jméno: Aresta ;) s tou poslední větou vysoce soucítím ;))

Jinak děkuji za věnování...budete chtít diplom :PP?? ;)) a děkuju za spřátelení :)

2 fukalova10 fukalova10 | 20. května 2012 v 22:07 | Reagovat

super zase jste se překonali.a souhlasím s tím že ve slovenštině to zní všechno uplně bomba.(bum) O_O  :-D  O_O  :-D  O_O  :-D

3 Radusch - ♥Your Aff♥ Radusch - ♥Your Aff♥ | Web | 21. května 2012 v 15:34 | Reagovat

kapitolky přibývají hodně často - tak se mi to líbí :D i tato se velice povedla, ve slovenštině to vždy jen přivítám, je to trochu jiné, zdá se mi, pěknější přirovnání a tak... ;-) Samozřejmě velká gratulace k novým čtenářům a návštěvnosti, rozhodně si to zasloužíte :-)  ;-)

4 argo argo | 21. května 2012 v 19:10 | Reagovat

kapitola se moc povedla....ostatně jako vždycky :-)už se moc těším na další ;-)

5 s-tepanka s-tepanka | 21. května 2012 v 19:47 | Reagovat

Úžasná kapitola už se těšim na další a doufám že se Gil a Aresta usmíří

6 Bella Bella | Web | 22. května 2012 v 18:52 | Reagovat

Chudák Aresta, je mi jí líto. Ale může si za to sama:-D. Taky bych asi byla naštvaná:-D, takže se Gilanovi nedivím.

7 Lily Dark Lily Dark | Web | 25. května 2012 v 1:34 | Reagovat

další povedená kapitola:-D ve slovenštině to nezní vůbec špatně :-)  :-) už se nemůžu dočkat pokračování :-)  :-D  :D

8 Susan Susan | Web | 6. května 2013 v 9:55 | Reagovat

Gilanovi se nedivím a i když mi je Aresty z části líto, jsem ráda, že poznala jaké to je být na té druhé straně. A co mě těší ještě víc je, že je jejich vztah jak na houpačce. Chvilku to už vypadá, že si spolu i popovídají, že spolu budou sami a pak najednou jsou na smrt rozhádaní. Prostě dokonalost :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama